Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 (ďalej stratégia) je projektom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR). Prezentuje strategické ciele štátnej kultúrnej politiky a definuje víziu kultúrneho a kreatívneho Slovenska s výhľadom do roku 2030, nastavuje systém opatrení a prepája tieto ciele s verejnými politikami iných rezortov.
Sedem strategických cieľov sa navzájom ovplyvňuje a tvorí logický celok zameraný na naplnenie vízie:
Dobre spravovaná kultúra (jej cieľom je posilniť výkon kultúrnej politiky založenej na riadení kvality, na participácii a spolupráci na všetkých úrovniach a zaviesť výsledkovo orientovaný prístup vyhodnocovania),
Efektívne financovaná kultúra (s cieľom systematicky znižovať infraštruktúrny a modernizačný dlh a zvýšiť efektívnosť hospodárenia a financovania kultúry a kreatívneho priemyslu, doplniť verejné zdroje financovania o súkromné zdroje),
Dôstojná kultúra (jej cieľom je zlepšiť podmienky pre prácu a tvorbu ľudí pôsobiacich v kultúre a kreatívnom priemysle),
Kvalitná kultúra (smerujúca k zvýšeniu odbornosti, inovatívnosti a kvality v kultúre a kreatívnom priemysle),
Inkluzívna kultúra (s cieľom zabezpečiť dostupnosť kultúry a rozvíjanie jej špecifík pre všetkých),
Rešpektovaná kultúra (má za cieľ zvýšiť prestíž kultúry a kreatívneho priemyslu a zlepšiť ich rozpoznateľnosť ako významnej hodnoty pre spoločnosť na národnej úrovni, zefektívniť zahraničnú prezentáciu a medzinárodnú spoluprácu),
Zodpovedná kultúra (s cieľom participovať na identifikácii a riešení aktuálnych environmentálnych a iných spoločenských výziev, a tým zvyšovať súdržnosť a odolnosť spoločnosti).
Tvorba stratégie
Stratégia vznikala počas roka 2022 so začiatkom participácie odbornej verejnosti a intenzívneho zhromažďovania informačných zdrojov v roku 2021. Získavanie a spracovávanie informácií a dát, ktoré sú podkladom tohto materiálu, však prebiehalo kontinuálne v Inštitúte kultúrnej politiky MK SR (IKP).
Dokument stratégie vznikal širokým participatívnym procesom, v ktorom boli oslovení zástupcovia a zástupkyne štátnej a verejnej správy, územnej samosprávy, akademickej obce, profesijných a odborných organizácií, aj jednotlivci a jednotlivkyne pôsobiaci/e v kultúre a kreatívnom priemysle. Ich vstupy boli významným zdrojom pre formulovanie strategických cieľov.
Uzávierka textov stratégie bola k 15. 12. 2022, po tomto termíne je v riešení predloženie stratégie do ďalšieho pripomienkového konania v nadväznosti na politickú situáciu.
Rámcový strategický materiál pre celú oblasť
Stratégia je koncipovaná ako rámcový strategický materiál pre celú oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu a ako východisko tvorby nadväzujúcich strategických dokumentov v období jej implementácie (vrátane jednotlivých sektorov kultúry a kreatívneho priemyslu i prierezových oblastí). Jej zámerom je aj systematizácia zberu a štruktúry dát a zavedenie kontinuálneho sledovania dát o kultúre a kreatívnom priemysle, ktoré sú jedným z kľúčových krokov k aplikácii výsledkovo orientovanej kultúrnej politiky v Slovenskej republike.
Zámerom stratégie je zadefinovať víziu a globálny cieľ, ktoré budú usmerňovať politiku Slovenskej republiky v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu v strednodobej až dlhodobej perspektíve, vytýčiť strategické priority na obdobie do roku 2030 a definovať v prvom akčnom pláne rozbeh činností potrebných na naštartovanie zmien, ktoré stratégia predkladá. Súčasťou je aj určenie spôsobu tvorby zmien tejto stratégie vyplývajúcich z budúceho vývoja. Predstaveniu rámca strategickej práce sa podrobne venuje časť Strategické smerovanie sektora kultúry a kreatívneho priemyslu do roku 2030.
V analytickej časti sa stratégia podrobne venuje jednotlivým aktuálnym témam, zistenia z tejto časti tvoria základ pre formulovanie opatrení pre strategickú časť. Jednotlivé kapitoly analytickej časti prierezovo pokrývajú celý sektor kultúry a kreatívneho priemyslu. Diskutujú sa témy, ktoré zachytávajú dlhodobo neriešené oblasti a výzvy sektora (napr. stimulácia súkromných zdrojov, vymedzenie a identifikácia subjektov pôsobiacich v kultúre, ohodnotenie a vzdelávanie profesionálov a profesionálok a pod.), aj témy, ktoré sa v súčasnom kontexte spoločenskej situácie stávajú naliehavejšími (napr. zvládanie kríz, inklúzia a udržateľnosť v kultúre a pod.).
Princípy a metódy tvorby stratégie
Od začiatku práce sa tím tvorby stratégie riadil princípmi, ktoré sa snažil dodržiavať v najväčšej možnej miere. Sú nimi predovšetkým:
- participácia odbornej verejnosti, transparentnosť a objektívnosť,
- nadrezortný a nadsektorový prístup,
- princíp nadstraníckosti,
- dlhodobá perspektíva rozvoja kultúry s možnosťou iterácií cieľov,
priorít a opatrení, - spoločná stratégia pre všetky oblasti kultúry a odvetvia kreatívneho
priemyslu, - celospoločenský dosah,
- adresné a konkrétne návrhy riešení s vyčísleným vplyvom na rozpočet
verejnej správy, - rešpekt voči aktérom a aktérkam v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu,
- fokus na riešenie environmentálnych a iných spoločenských kríz
a ich vplyvov.
Princíp nadstraníckosti bol pri tvorbe a koncipovaní stratégie kľúčovým. Je prirodzené, že všetci, ktorí sa na projekte zúčastnili, majú záujem o dlhodobú perspektívu dokumentu. Implementácia stratégie zasahuje tri volebné obdobia a jej vízia, globálny cieľ, ale aj konkrétne opatrenia boli koncipované tak, aby sa s nimi mohlo stotožniť široké spektrum názorov.
Stratégia, ktorej tvorba spadala do obdobia označovaného ako súbeh kríz alebo permakríza, nehľadá riešenia výhradne na aktuálne výzvy, medzi ktorými je aj obnova po intenzívnej fáze pandémie covid-19. Zvolila si prístup navrhnúť riešenia systematického charakteru, ktoré pomôžu kultúrnemu ekosystému, aby bol lepšie pripravený na krízové situácie, no predovšetkým majú dlhodobú perspektívu pozitívneho vplyvu na rozvoj slovenskej i globálnej spoločnosti.
Ambícia a vplyv stratégie
Cieľmi tejto stratégie je zadefinovať víziu a globálny cieľ, ktoré budú usmerňovať politiku Slovenskej republiky v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu v strednodobej až dlhodobej perspektíve, vytýčiť strategické priority na obdobie do roku 2030 a definovať činnosti potrebné na naštartovanie zmien, ktoré stratégia predkladá.
Osobitnou ambíciou je prispieť k nastaveniu kvalitnejšej verejnej správy prostredníctvom činnosti Ministerstva kultúry SR:
- Zaviesť systém výsledkovo orientovanej kultúrnej politiky a princíp hodnoty za peniaze v rezorte kultúry (zmena riadenia rezortu),
- Zintenzívniť prácu MK SR s odbornými kultúrnymi komunitami a budovať vzťah a dôveru medzi štátnou verejnou správou a odbornou sférou,
- Vytvoriť funkčný systém intenzívnej občianskej participácie na tvorbe kultúrnej politiky,
- Pomenovať otvorenosť rezortu k širšej spolupráci – prekonávať rezortizmus a postupne nastaviť efektívnejšiu spoluprácu medzi rezortmi a budovať vzťah a dôveru medzi štátnou verejnou správou a inými sektormi,
- Deklarovať pripravenosť rezortu plniť záväzky medzinárodného charakteru a budovať trvalé spojenia s demokratickou medzinárodnou komunitou.
Postupná realizácia opatrení tejto stratégie posunie výraznou mierou viaceré aspekty riadenia, financovania, dostupnosti a kvality výstupov a výsledkov kultúry a kreatívneho priemyslu. Pripraví sektor pre lepšie zvládanie aktuálnych výziev, pomôže lepšie chrániť a prezentovať kultúrne dedičstvo, rozvíjať umenie a živú kultúru, stimulovať a zviditeľňovať všetky oblasti kreatívneho priemyslu, zlepšiť podmienky pre prácu a pre rozvoj ľudských zdrojov v sektore. Pomôže ku komplexnejšiemu chápaniu kultúry a umenia v spoločnosti – k uvedomeniu si ich hodnoty, šírky a bohatosti, aj intenzívnejšej reflexii ich pozitívnych vplyvov na každodenný život ľudí v našej krajine aj na hospodárstvo Slovenska.